cs
Zlatá lýra - Pá 26.06. 22:00
Po páde železnej opony v novembri 1989 a otvorení hraníc začína k nám masovo prichádzať zahraničná hudobná produkcia a domáca scéna postupne kolabuje. Ministerstvo kultúry prestáva podporovať hudobné festivaly a s nimi aj Bratislavskú lýru. Ľudia majú zrazu iné starosti a sponzori nemajú záujem podporovať vlastnú kultúru. V tejto atmosfére sa odohrá niekoľko pokusov o záchranu lýry. Rôzne koncepcie, transformácie na hudobný veľtrh, klubový festival, súťaž videoklipov, či medzinárodnú piesňovú súťaž končia neúspechom. Postupný zánik festivalu odzrkadľuje všeobecný jav kultúrneho úpadku, zániku domácej autorskej tvorby a nástup komerčného sveta masovej zábavy. Bývalí víťazi Bratislavskej lýry sa ocitajú v existenčných ťažkostiach. Ukazuje sa, že demokracia prináša aj svoje negatíva, najmä v kultúre.
Více informacíEpizody
Zlatá lýra - Všechna vysílání
Zlatá lýra - Pá 26.06. 22:55
Medzinárodný festival populárnej piesne Bratislavská lýra sa stal fenoménom, ktorý za takmer 30 rokov svojej existencie nielenže upriamil pozornosť na malú krajinu v srdci Európy, stal sa pýchou medzinárodného združenia festivalov a tiež vzkriesil takmer nejestvujúcu scénu populárnej hudby v Československu. V čase jeho vzniku išlo o revolučný čin. Dnes by sme Bratislavskú lýru mohli bez zaváhania titulovať „naše kultúrne dedičstvo“.
Zlatá lýra - Pá 26.06. 22:00
Po páde železnej opony v novembri 1989 a otvorení hraníc začína k nám masovo prichádzať zahraničná hudobná produkcia a domáca scéna postupne kolabuje. Ministerstvo kultúry prestáva podporovať hudobné festivaly a s nimi aj Bratislavskú lýru. Ľudia majú zrazu iné starosti a sponzori nemajú záujem podporovať vlastnú kultúru. V tejto atmosfére sa odohrá niekoľko pokusov o záchranu lýry. Rôzne koncepcie, transformácie na hudobný veľtrh, klubový festival, súťaž videoklipov, či medzinárodnú piesňovú súťaž končia neúspechom. Postupný zánik festivalu odzrkadľuje všeobecný jav kultúrneho úpadku, zániku domácej autorskej tvorby a nástup komerčného sveta masovej zábavy. Bývalí víťazi Bratislavskej lýry sa ocitajú v existenčných ťažkostiach. Ukazuje sa, že demokracia prináša aj svoje negatíva, najmä v kultúre.
Zlatá lýra - Čt 25.06. 22:10
Lýra v tomto období vstúpila do svojho jubilejného 20. ročníka. Cítiť to nielen na bezradnosti organizačného výboru v snahe o udržanie pozornosti smerom k festivalu. Jediným spôsobom sa javí pritiahnuť diváka zaujímavým zahraničným hosťom. Ťahákom festivalu sa začínajú stávať skupiny zo západu, ktoré k nám prichádzajú stále vo väčšej miere. Hlavnou postavou tohto obdobia našej scény populárnej hudby sa nesporne stáva Miro Žbirka. Z takmer neznámeho speváka sa vďaka Bratislavskej lýre stáva cez noc hviezda – v roku 1982 získal striebornú BL za pieseň Atlantída a vzápätí na to zlatú Bratislavskú lýru s piesňou Nechodí. Bratislavská lýra sa otvorením medzinárodnej súťaže pre interpretov z nesocialistických krajín stáva najväčším festivalom v Európe.
Zlatá lýra - St 24.06. 22:55
Koniec 70-tych rokov prisúdil Bratislavskej lýre označenie „pódium pre všetky generácie“. S progresívnou tvorbou tak súťažili staromódne znejúce piesne stredného prúdu. Tým sa stupňovala nespokojnosť mladej generácie so smerovaním populárnej hudby. Festival začal strácať na atraktivite nielen nedotiahnutou koncepciou, ale aj samotnou formuláciou jeho štatútu, ktorý mal podporovať piesne propagujúce socialistický životný štýl, zdôrazňovať životný optimizmus, svetový pokrok a neustály boj s buržoáznou ideológiou. Do tejto atmosféry nastúpila „Nová vlna“ autorov a interpretov slovenskej populárnej hudby, ktorej symbolom sa stala pieseň Kaskadér skupiny Elán. Vyjadrovala myšlienky o revolúcii vo vnútri človeka a jej ocenením striebornou trofejou Bratislavská lýra dokázala v spoločnosti podporiť názor, že istá rebélia k životu patrí. Toto víťazstvo ovplyvnilo životný štýl niekoľkých ďalších generácií.
Zlatá lýra - St 24.06. 22:00
1976 – 1977Roky 1976 a 1977 boli v znamení omladzovania festivalu Bratislavská lýra. Ten po 10-tich rokoch svojej existencie zaznamenával stagnáciu tvorby. Nová dramaturgia pod vedením Kamila Peteraja dala priestor hudobným skupinám, ktoré boli nositeľmi progresu v populárnej hudbe. Hymnou tohto obdobia sa stala nesporne pieseň „Úsmev“ skupiny Modus. Bola to prvá skupina v histórii festivalu, ktorej sa podarilo získať zlatú trofej. Konšpiračné teórie o význame jednotlivých písmen v názve skupiny M.O.D.U.S. – „Mladí Otrhanci Dobre Udržovaní Slovkoncertom“ alebo „Mode by U.S.“ boli tŕňom v oku ideológov. Po článku v Rudom práve, ktorý označoval ich tvorbu za kozmopolitnú bolo dokonca na rok oddialené vydanie prvého profilového albumu skupiny. Okrem Modusu sa objavili aj ďalší. Šance sa chopili tiež speváci stredného prúdu, aby vznikli hity ako: Mám ľudí rád (Karol Duchoň & Prognóza); Kreslím si ružu PROGNÓZA & Emil Frátrik; Deň ako z pohľadnice (Marika Gombitová & MODUS); Zažni (Miroslav Žbirka & MODUS); Keby som mal sestru (Zajace); Môj vlak (Miroslav Žbirka & Fermata); Pojď (Marie Rottrová s Petrom Němcom a skupinou Plameňáci)... a to všetko pod režisérskou taktovkou legendárneho Janka Roháča bolo ako spontánna oslava slobody tvorby. Festival celkom ovplyvnil situáciu okolo populárnej hudby v celej krajine. Zrazu sa pop song začal uberať svojím vlastným smerom a dokonca sčasti obmedzil možnosti ideologického usmerňovania tohto hudobného žánru. Lýra akoby prestávala byť autorskou súťažou a postupne sa začala stávať súťažou interpretov s vlastnou tvorbou. Hoci na pozadí diania vzniká Charta 77 a štátna moc reaguje vynúteným súhlasom umelcov s jej odsúdením prostredníctvom tzv. Anticharty, Bratislavskej lýry sa tieto udalosti dotýkajú iba okrajovo. Lýra dostala novú transfúziu a na ďalšie roky si zabezpečila výsadné postavenie nielen v celom Československu, ale tiež v medzinárodnom kontexte.Účinkujúci:Stanislav Bachleda, Ján Baláž, Igor Bázlik, Ľubo Belák, Ali Brezovský, Peter Brhlovič, Marika Gombitová, Pavol Hammel, Fero Hora, Ing. Peter Horák, Braňo Hronec, Petr Janda, Tomáš Janovic, Petra Janů, Katarína Karovičová-Rybková, Jana Kocianová, Leoš Komárek, Marcela Laiferová, Ján Lehotský, Ľudovít Nosko, Kamil Peteraj, Eva Pilarová, Karol Polák, Ing. Pavol Prockl, Tomáš Rédey, Danica Rumanová, Marian Sloboda, Luděk Sobota, Viktor Sodoma, Oľga Szabová, Věra Špinarová, Petr Ulrych, Hana Ulrychová, Jiří Vondráček, Igor Wasserberger, Pavol Zelenay, Ľuboš Zeman, Miroslav ŽbirkaÚčinkujúci zo zahraničia: Drupi, János Kóbor, Johann Kreuzmayr, Jurij Slobodkin
Zlatá lýra - Út 23.06. 23:00
Napriek enormnej snahe o udržanie vysokého kreditu skĺzla domáca piesňová súťaž Bratislavskej lýry v rokoch 1973 až 1975 vplyvom stupňujúcej sa normalizácie k priemeru a šedivosti. Pesničky pôvodne určené ľuďom na voľné chvíle reflektovali nevoňavé témy budovania vlasti, oslobodenia, výročia Slovenského národného povstania, partizánskeho boja či večného priateľstva so Sovietskym zväzom. Ich uniformita a dôsledná kontrola textov doviedla autorov k autocenzúre a následne k vnútornej emigrácii. Žili sme s dvojitým vedomím. Úroveň lýry zachraňovali zahraniční umelci a navzdory všetkému sa podarilo udržať festival elegantný a kvalitný. Vďaka lýre sme pre svet objavili slovenského Toma Jonesa!
Zlatá lýra - Po 22.06. 22:00
Roky 1966 a 67 vypovedajú príbeh o vzniku medzinárodného festivalu populárnej piesne, ktorý spojil Český a Slovenský národ. V tom čase socialistické Československo zmietajúce sa v období budovania mieru, komunisti ideologicky strašili nespravodlivým kapitalizmom. Západná hudba, ktorej kraľoval Rock and Roll, bola ideologickou diverziou. Naša populárna hudba reprezentovaná swingovými orchestrami tak zaostávala za svetovým trendom o štvrťstoročie. Hoci éra festivalov pohltila celý svet, u nás priestor pre populárnu hudbu chýbal. Vytvoril ho až tento vznikajúci festival a nastúpila tak nielen nová generácii domácich autorov a interpretov, ale prišli k nám aj dovtedy nedosažiteľné zahraničné hviezdy a s nimi aj závan slobody a demokracie. Kým vo svete zúrila studená vojna, u nás sa ľudia bavili a žili s nádejou na zmenu - prežívali sme zlaté 60. roky.
O pořadu
Po páde železnej opony v novembri 1989 a otvorení hraníc začína k nám masovo prichádzať zahraničná hudobná produkcia a domáca scéna postupne kolabuje. Ministerstvo kultúry prestáva podporovať hudobné festivaly a s nimi aj Bratislavskú lýru. Ľudia majú zrazu iné starosti a sponzori nemajú záujem podporovať vlastnú kultúru. V tejto atmosfére sa odohrá niekoľko pokusov o záchranu lýry. Rôzne koncepcie, transformácie na hudobný veľtrh, klubový festival, súťaž videoklipov, či medzinárodnú piesňovú súťaž končia neúspechom. Postupný zánik festivalu odzrkadľuje všeobecný jav kultúrneho úpadku, zániku domácej autorskej tvorby a nástup komerčného sveta masovej zábavy. Bývalí víťazi Bratislavskej lýry sa ocitajú v existenčných ťažkostiach. Ukazuje sa, že demokracia prináša aj svoje negatíva, najmä v kultúre.